Svoradova jaskyňa, Nitra

Najstaršia známa nitrianska jaskyňa je Svoradova jaskyňa na západnom výbežku nižšieho vrcholca Zobora, nad ponorným prameňom pitnej vody, pri Liečebnom ústave. V povrchovom otvore jaskyne je už niekoľko storočí postavený kamenný oltár sv. Svorada, zoborského pustovníka zo začiatku 11. storočia. Nad jaskyňou stojí starý, vyše 450 - ročný železný kríž, ktorý tu postavili roku 1932, a je z veže zrúcaného nitrianskeho farského kostola sv. Jakuba, ktorý stál na dnešnom Svätoplukovom námestí.

Sv. Svorad – patrón Nitry (narodený v 10. storočí – zomrel okolo roku 1032, pochovaný je v Nitre): Andrej Svorad pochádzal z malopoľského Opatowca na Wisle. Hovorí sa, že sa živili rybami. Zoznámil sa s reformným hnutím benediktínskej rehole a pustovníčil neďaleko dediny Tropia nad Dunajcom, neďaleko slovenskej hranice. V stredoveku tam posielal nitriansky biskup niekoľko okovov vína z vinice, ktorú v Nitre vysadil sv. Svorad. Okolo roku 1000, za vlády Štefana kráľa sa Svorad dostal do Uhorska, do Nitry, kde vstúpil do rehole v kláštore benediktínov na Zobore a od opáta Filipa prijal mníšske rúcho a rehoľné meno Andrej. Rozhodol sa pre pustovnícky život, ale najskôr musel dlhší čas zotrvať ako mních v kláštore. V Nitre sa traduje, že neďaleko kláštora v malej jaskyni, doteraz zachovanej, žili nejaký čas mnísi, ktorí viedli pustovnícky spôsob života. Podľa tradície žil tam i Svorad. Jaskyňa sa doteraz nazýva Svoradova.  K osobitným črtám pustovníckeho života Svorada – Andreja okrem modlitby, mlčania a pôstu, patrí úžasná telesná námaha, spojená s ťažkou manuálnou prácou v lese (klčovanie), teda kultivovanie pôdy. Regula zakladateľa benediktínov sv. Benedikta z Nurzie totiž zdôrazňovala u mníchov aj prácu. Pustovník Svorad – Andrej praktizoval aj svojrázny spôsob sebatrýznenia. Okolo pása nosil železnú reťaz, ktorá sa časom vrástla do tela prísneho askétu a pustovníka. Tvrdý a prísny život, vyčerpávajúca práca, časté pôsty nadlho nemohol vydržať jeho organizmus. Svorad – Andrej umrel v rokoch 1031-1032. Telesné pozostatky Svorada- Andreja uložili do Katedrálneho chrámu sv. Emeráma v Nitre. V roku 1035 k nemu pochovali aj jeho žiaka a nasledovníka a spoločníka Benedikta, ktorý zomrel na Skalke. Nitriansky vojvoda Gejza už v roku 1064 urobil prvé kroky k svätorečeniu, hoci kult bol oficiálne potvrdený až v roku 1083 pápežom Gregorom VII. Stalo sa to zásluhou uhorského kráľa Ladislava I. Stali sa patrónmi Nitrianskeho biskupstva, sv. Svorad sa stal patrónom mesta Nitry. Obaja sú najstaršími svätcami Slovenska. 

  

Foto: www.geocaching.sk, www.fony.sk