Štátna prírodná rezervácia BABA, Svit

Štátna prírodná rezervácia Baba ponúka dve turistické trasy (A, B). Turistické trasy sú priechodné celoročne. Trasa A aj B začína pri Kolibe a reštaurácii Štokave vo Svite, vedie vrcholom Malého Smolníka (953 m.n.m.), Vyhliadkou a vrcholom Smolníka (982,4 m.n.m.) (na mape Baba). Obe trasy sú označované zelenou značkou. Trasa A ďalej pokračuje smerom k Lopušnej doline, kde sa napája na asfaltovú cestu a pokračuje v smere riek Mlynica, neskôr Poprad do Svitu ku Kolibe, kde je začiatok chodníka a tak poskytuje návštevníkom 5 zastávok s informačnými tabuľami. Trasa B sa po výstupe na Smolník točí vľavo, smerom na Spišskú Teplicu (poskytuje teda len 4 zastávky s informačnými tabuľami). Náučný chodník o dížke 4 km s navýšením 270 m má 5 zastávok.

Zastávka č. 1: Vyhlásená 30.6.1988 o výmere 205,15 ha, na ochranu významnej botanickej lokality teplomilnej vegetácie predstavuje lesný komplex vo výške 750 až 995 m.n.m. na podklade dolomitických vápencov. Horská skupina Baby tvorí vegetačný most, ktorý spája Nízke Tatry nad údolím Váhu so Spišským rudohorím v povodí Hornádu a Hnilca. Striedanie klimatických období v dobe ľadovej a poľadovej ovplyvnilo vývoj rastlinstva štátnej prírodnej rezervácie (ŠPR). Južná časť rezervácie je veľmi teplá, kým severné úbočia sú chladné, čo vytvára podmienky pre výskyt teplominlých rastlín v blízkosti druhov chladnomilných.

Zastávka č. 2: Nachádzame sa na hrebeni východnej časti ŠPR, pod vrcholom Malý Smolník (953 m.n.m.). Prírodné podmienky ŠPR vytvárajú predpoklad pre výskyt bežných druhov živočíšstva ako je vlk, líška, divá mačka, rys ostrovid, jazvec, kuna, diviak, srnčia a jelenia zver. Na území rezervácie bolo pozorovaných 61 chránených druhov, medzi ktoré patrí hýľ obyčajný, tesár čierny, ďateľ veľký, kuvíčok vrabčí, sokol myšiar, myšiak hôrny, orol krikľavý, krkavec čierny, sýkorka, drozd, bocian biely i čierny a ropucha.

Zastávka č. 3: Geologickú stavbu ŠPR tvoria dolomity, ktoré sa usadili na bývalom morskom dne v období pred 200 mil. rokov. Tieto usadeniny boli plastické, ďalším vrásnením sa oddeľovali od podložia kryštalického jadra a presúvali sa aj na väčšie vzdialenosti od miesta pôvodného výskytu. Voláme ich príkrovy. Zvetrávaním dolomitu vznikajú plytké teplé rendzinové pôdy. Územie má krasový charakter s vyvieračkami podzemných vôd.

Zastávka č. 4: Štátna prírodná rezervácia Baba vyhlásená v roku 1988 na ochranu reliktných teplomilných rastlinných spoločenstiev na dolomitickom podklade so vzácnymi a chránenými druhmi flóry a fauny. Vegetácia má ráz lesostepi s prevahou nepôvodného smrekového porastu s reliktnými skupinami borovíc. Územie ŠPR patrí k severnej časti predhoria Nízkotatranského masívu, od ktoráho je izolované hranovnickou priekopovou prepadlinou a zlomovou dolinou Č.Váhu. Priestor Lopušnej doliny, ako prímestská rekreačná oblasť mesta Svit, je súčasťou záujmového priestoru B. Váh – Šuňavy v ochrannom pásme NAPANT-u.

Zastávka č. 5: Výhľad, ktorý poskytuje táto zastávka, predstavju územie európskeho rozvodia medzi Baltickým a Čiernym morom. Striedanie klimatických období (doba ľadová a poľadová) zasahovalo do vývoja rastlinstva a poznačilo dnešnú vegetáciu, takže v bezprostrednej blízkosti rastú teplomilné a chladnomilné horské rastliny. Horskú skupinu Baby pokrýva stepný borovicový les a na niektorých miestach je nahradený smrekovým a smrekovcovým lesom. Smrekový zárast spôsobil obohatenie o ďalšie druhy rastlín. Sú tu aj rastliny dané pôvodným dubovým a jedlobukovým lesom. Z chránených rastlín sa tu vyskytujú: klinček peristý, medvedica lekárska, poniklec slovenský, soldanelka horská, zvonček karpatský, horec jarný, ľalia zlatohlavá, orlíček obyčajný, prvosienka holá, šafran Heuffelov, žltohlav európsky, horec luskáčovitý, lykovec voňavý, plamienok alpínsky, prvosienka pomúčená, vemeník dvojlistý, dryádka osemlupienková, prilbica moldavská. Na pôvodný zmiešaný les poukazuje výskyt hrachora jarného, tôňky dvojlistej, konvalinky, liesky obyčajnej, kozieho listu červeného a mukyne. Po vysadení smreka zostali aj naďalej na území ŠPR jarabina vtáčia, javor horský, lipa, breza, jelša lepkavá a buk.