Kam s deťmi
Príbeh z vianoc
Blížia sa Vianoce. Máte už kúpené darčeky?
Ja hej. Už som len včera pripínala na balíčky menovky. Možno preto som si spomenula na Vianoce pred dvomi rokmi.
Dcéra mala vtedy dva roky aj dva mesiace. Kúpila som jej veľkú asi 80 cm vysokú chodiacu bábiku. Padla mi do oka. V jedno z hypermarketov. Doniesla som ju domov, schovala na balkóne, kým dcéra nezaspí. Neskôr večer som ju opatrne preniesla do kuchyne a balila do papiera. Previazala som škatuľu stužkou a navrch som prilepila čiernobielu fotografiu dcéry, ktorú som vytlačila na tlačiarni. To aby vedela, že tento darček pod stromčekom je pre ňu. Tešila som sa akú bude mať radosť.
No a prišli Vianoce. Dcéra vyberala spod stromčeka darčeky a podľa fotografií na obaloch ich rozdávala ich majiteľom. Posledná bola zabalená bábika - veď bola v najväčšej škatuli.
Zobrala škatuľu do rúk. Najprv ňou zatriasla. Vo mne stúpalo napätie. Potom ju náhlivo položila a veľmi "odborne" dotrhala vianočný papier. Pozrela sa cez priesvitný obal a povedala: "Bábika." Pozbierala dotrhaný papier, odniesla do koša. Potom zobrala škatuľu a doniesla mi ju, aby som ju otvorila. Spolu sme vybrali bábiku. Pozrela sa na ňu. "Je pekná. Asi bude unavená po dlhej ceste domov. Teraz je tu jej domov." Vyzliekla bábiku. Všetky šaty odniesla do koša na špinavé prádlo. Asi som veľmi nechápavo musela na ňu pozrieť, lebo mi vysvetlila: "Má po dlhej ceste spotené a špinavé veci. Musíme ju obliecť do iných." A išla zo svojej skrine vyberať svoje pulovre, či jej niečo nebude dobré.
Nuž a čo ja? Nezostalo mi nič iné. Sviatky nesviatky. Na druhý deň sme šili bábike celé dopoludnie oblečenie.
Po sviatkoch moja prvá cesta viedla do obchodov s hračkami, kde som márne hľadala na túto bábiku oblečenie. Nepredávajú k týmto bábikam žiadne doplnky. Čo ma dosť udivuje, lebo za dva roky, čo máme doma bábiku my, som ju videla už predávať vo viacerých obchodoch a vždy bez akých koľvek doplnkov.
Tu nájdete niekoľko strihov:
