Keď dieťa miluje puzzle

Tak toto by mi ani vo sne nenapadlo. Predstavte si, čo urobila moja dcéra...

Prišla som po dcéru do škôlky. Bol koniec týždňa a tak sme brali všetky veci zo skrinky. Všetko som poukladala do batoha: pyžamo, uteráčik, tepláky, cvičky, všetky výkresy a dnes aj čokoládu. Dostala ju od pani učiteľky za pomoc pri presádzaní kvetiniek, čo majú v triede.

Všetko som do batoha rýchlo vložila a ponáhľali sme sa domov, lebo začalo pršať a my sme nemali dáždnik.

Doma dcéra z batoha náhlivo vyberala všetko. Čokoláda bola naspodu a... polámaná ako to už býva.

Vybrala ju na stôl. Veľmi pozorne čokoládu rozbalila a jej časti povykladala na stôl.

"To je ako puzzle!" a poskladala celú čokoládu dohromady.

Až potom ju rozdelila bratovi a sebe na rovnaké časti. Bratovi pravdaže tú polámanejšiu časť :)

Pýtate sa prečo? "A ako by som popočítala okienka, keď nie sú celé?" Takto mi to svojsky vysvetlila moja štyri a pol ročná dcéra.

A to sa nás snažia psychológovia presvedčiť, že odôvodniť svoje počínanie vie dieťa až v desiatom roku života ;)