KAM S DE�MI - Svet kreat�vnych det� a ich rodi�ov - Diskusn� f�rum

Rozchod rodi�ov a 2,5 ro�n� die�a [ Porad�a psychol�ga ]

Dobry den!Prosim o radu.niekedy som uplne zufala,pretoze by som nerada pokazila nieco vo vychove svojho 2 a pol rocneho syna.nechcem aby trpel nejakou ujmou-traumou..Snazim sa byt fajn mama,aj ked nie som dokonala.Ale teraz k problemu co by som rada riesila.pred vyse pol rokom som sa rozisla s priatelom a odstahovala sa s malym do ineho bytu. s jeho otcom sme vychadzali v pohode a casto s malym niekam chodili.maly nemal problem byvat so mnou a obcas byt u otca.ale pred tyzdnom som sa znova odstahovala,no a na scenu prisiel pred mesiacom novy priatel.co to znamena?s byvalym priatelom-cize otcom dietata som sa prestala stykat a stretavame sa uz len ked si ho obcas zobere k sebe,alebo pracovne obcas.nieje to moc casto,pretoze je pracovne vytazeny a otcovstvo ako take prilis ani v sebe nema.viac menej ho naozaj vychovavam len ja a som na to sama pretoze aj moji a jeho rodicia ziju v inom meste,takze sa stykame velmi malo.obcas ked ja som pracovne prec niekedy aj na ytzden je pri nom moj otec cize jeho dedko.novy priatel je naozaj fajn,ma aj dobry vztah k malemu-pozname sa totiz uz davnejsie ako kamarati,takze aj v minulosti sa stalo ze pri malom niekedy ostal ked som si potrebovala nieco vybavit.osud chcel ze sme sa dali dokopy a som naozaj stastna.mame sa radi.priatel u nas casto prespava a co je problem vsimla som si ze maly ma z toho akoby neprijemny pocit.obcas sa pred nim aj objimame,ale nezabudam aj na maleho a hned objimem aj jeho a poviem mu ze ho velmi lubim.nechcem aby mal pocit,ze je na druhom mieste.co ani nieje.lenze ked sa rano zobudi a uvidi ho v mojej posteli (maly spi vo svojej posteli ,ale v jednej miestnosti so mnou) zacne ma tahat z postele prec a akoby sa hambil az zhacil a obcas aj place.nas novy vztah trva mesiac a tak som sa s nim dohodla aby u nas radsej nejaku dobu nespaval.uvidim,mozno aj to prestahovanie,kym si zvykne-aj ked sa adaptoval naozaj dobre,byt mame velky a pekny..bojim sa aby nemal chaos.je aj taky skor introvert.malo rozprava skoro vobec,pritom viem ze vie vsetko,ale nechce.tiez neviem ci to mam spajat s tym co sa deje.tiez ked pride od svojho otca tak je nejaky rozladeny a nervozny.verim ze precituje aj nervozitu svojho otca,pretoze ten nieje velmi zmiereny s mojim novym vztahom.maly je aj teraz dost hamblivy a bojazlivy ked je medzi cudzimi ludmi,chvilu trva kym sa otuka.reaguje aj casto nervozne-rozhadze vtedy vzdy hracky a reve-ked sa mu nieco nepodari a trieska so vsetkym .a niekedy ked sme v detskom kutiku,zacne byt taky,ze nechce byt ani tam ani ist domov len chyti hysak a strasne reve a bije ma a krici a mece sa a vtedy mam co robit..len ho chytim a zoberiem prec,snazim sa mu byt oporou aj v tejto chvili aj ked je to tazke,lebo najradsej by som mu plesla.ale nic mu nehovorim,aj tak ma nepocuva-len idem s nim prec,aby vedel ze tou scenou dosiahne len to,ze odideme prec..prosim poradte co mam robit co sa tyka styku s vlastnym otcom a priatelom a ako reagovat pri jeho hysakoch a ako ho primut k tomu aby normalne komunikoval.dakujem!!! :( :o

RE: Probl�m s v�chovou [ Porad�a psychol�ga ]

Dobr� de�,
to �o s Vami Va�a dc�rka nacvi�uje je celkom norm�lny prejav spr�vania, primeran� jej veku. Znie to mo�no zvl�tne, ale je dobr� a �iad�ce aby si ka�d� die�a od�ilo aj toto zlo�it� obdobie vzdoru. Je to obdobie, kedy sa postupne st�va samo sebou. Uvedomuje si svoje ja. Za��va svoju vlastn� v��u a sk��a �ou aj nie�o dosiahnu�. Okolit� svet je v�ak e�te ve�kou nezn�mou a tak die�a nevie samo pos�di� �o je pre neho vhodn� a �o nie. Tie� ch�ba sebaregul�cia, to znamen�, �e nedok�e e�te ovl�da� svoje pocity a n�sledne regulova� svoje spr�vanie. Die�a v tomto veku je t�m, �o aktu�lne pre��va. Ak sa te��, je veselou �sopkou� a jeho rados� sa prenesie na v�etk�ch okolo. Ak sa hnev�, je klbkom hnevu so v�etk�mi prejavmi. Emot�vna str�nka preva�uje nad rozumovou. Narozdie� od bato�a�a sa soci�lny svet, v ktorom sa trojro�n� die�a pohybuje v�ak postupne roz��ril. Tak�to die�a u� funguje v r�znych inerakci�ch s in�mi rodinn�mi pr�slu�n�kmi, s u�ite�mi, s rovesn�kmi. Za��na sa pohybova� vo svete, ktor� v�ak m� pravidl� a vy�aduje ich dodr�iavanie. Aj preto je die�a v neust�lom konflikte. A to je ten �sl�vny� vzdor. Na jednej strane chce samostatne to �o pr�ve c�ti, pre��va (napr�klad chu� na cukr�k pred jedlom). Na druhej strane nar�a na mno�stvo pr�kazov a z�kazov (cukr�k pred jedlom nie je vhodn�, ale to si mysl�me len my dospel�). A z toho v�etk�ho je v konflikte, ktor� m��e ma� r�zne prejavy. S� deti, ktor� pre v�etko pla��, deti ktor� kri�ia, ktor� kop�, h�d�u veci, �i dokonca s� agres�vne vo�i autorit�m.
Aj ke� je to pre n�s rodi�ov ve�mi n�ro�n�, nie je vhodn� od det� chcie�, aby toto neza��vali. Ono sa to potom objav� nesk�r v zlo�itej�ej podobe, pr�padne sa die�a uzavrie do seba, nenau�� sa zn�a� frustr�cie, �i rie�i� konflikty. Rodi� je ak�msi sprievodcom die�a�a na jeho ceste v�vinom a jeho �lohou je previes� die�a aj cez tieto zlo�it� obdobia.
Ako, aby to bolo prijate�n� pre obe strany?
 Akceptujte, �e die�a m� svoju v��u, pre��va svoje konflikty a m��e prejavi� aj negat�vne em�cie.
 Na druhej strane stanovte hranice. Prejavy agres�vneho spr�vania vo�i veciam, �i �u�om je vhodn� potla�i� u� v za�iatkoch.
 Ak sa rozdodnete pre niektor� sp�sob zvl�dania z�chvatov zlosti die�a�a (niektor� tipy n�jdete v mojich predch�dzaj�cich odpovedia�), zotrvajte pri �om.
 Reakcie okolia si nev��majte ( po boji je ka�d� gener�l).
 Bu�te ako rodi�ia jednotn�! Ak die�a c�ti, �e to nem�te zvl�dnut� vy, �e u ka�d�ho mu prejde nie�o in�, �e ka�d� z v�s m� na neho in� n�roky, jeho konflikt sa e�te viac zv��uje.
Ak teda Va�a dc�rka reaguje na svoj hnev vyplakan�m, dok�e ho pre�i�, pr�s� za Vami a nesk�r sa s Vami o tom v pokoji porozpr�va�, zvl�da to perfektne. A Vy tie�! Ke� v�etko prehrm�, ute�te ju, vysvetlite jej �o je spr�vne a �o nie, pre�o to tak je a viac sa k tomu nevracajte. M��ete jej da� najavo, �e nes�hlas�te s nevhodn�mi prejavmi spr�vania ale nevyvol�vajte v nej v��itky za tak�to pre��vanie. Naopak, ak to dobre zvl�dne pochv�te ju. Uvid�te, �e po �ase sa d�ka neprimeran�ch z�chvatov za�ne skracova�. A st�le viac sa bude objavova� spr�vanie, ku ktor�mu die�a vediete. Bu�te v�ak trpezliv�, m��e to trva� aj cel� mesiace. Nevy��tajte si ani svoje em�cie. Aj my rodi�ia m�me svoje dni, ka�d� reagujeme inak. Od n�s sa s�ce o�ak�va, �e to zvl�dneme, ale ani my nie sme stopercentn�. (M�a moje tri deti tie� vedia privies� na pokraj nervov�ho zr�tenia). Ale potom ke� v�etko prehrm�, vid�te mal�ho �lovie�ika ako rastie a vyv�ja sa V�m priamo vo Va�ich ruk�ch. Vy ste sprostredkovali jeho �ivot. A pr�ve Vy ho teraz sprev�dzate na jeho ceste t�mto �ivotom. Vyzbrojen� trpezlivos�ou, tvorivos�ou, l�skavos�ou pokra�ujte teda v tom �o ste za�ali. Nech V�m Va�a dc�rka rastie pre rados�!
Martina

Probl�m s v�chovou [ Porad�a psychol�ga ]

Dobr� de�,
ur�ite nie som ani prv�, ani posledn� s tak�mto probl�mom, ale vsetko �o som pre��tala, nejako nesedelo na n� probl�m, alebo si to mysl�m iba ja?
To u� pos�dite vy. Ale teraz k veci.
M�m trojro�n� dc�ru, v septembri za�ala chodi� do �k�lky, zadaptovala sa d� sa poveda� super, prv� dva t��dne sme si tro�ka pof�ukali, ale teraz sa u� te�� do �k�lky. V novembri sme sa pres�ahovali do nov�ho bytu, predt�m sme b�vali so svokrovcami. Touto zmenou tie� pre�la v pohode, skon�tatovala, �e m� svoju izbi�ku, pri babke a dedovi svoju izbi�ku nem��e ma�, lebo je tam m�lo miesta, aj ke� ideme k svokrovcom, tak to hovor�, �e ideme ku nim iba na n�v�tevu a potom ide do svojho bytiku, kde m� svoju izbi�ku.
V�etko bolo kr�sne a� na posledn� tri t��dne. Doteraz si nechala v�etko pekne vysvetli�, maxim�lne tro�ka pof�ukala, ke� som jej nie�o nedovolila. Ale teraz, niektor� veci rob� naschv�l, vie �e to nem��e robi�, ale sprav� to, ja ju napomeniem, ale ona s �smevom na tv�ri to rob� �alej a �ak� �o ja na to. Tak zasa ju v k�ude upozorn�m, v��inou zaberalo, �e ke� nebude po��va� tak ja jej ve�er nepre��tam rozpr�vku, teraz u� dopredu povie, �e nechce rozpr�vku a rob� si svoje. To by bolo to lep�ie, ale niekedy je to bez toho �smevu. Ke� jej nie�o nedovol�m, alebo jej ned�m nie�o �o je pre �u nebezpe�n�, samozrejme najprv jej to vysvetl�m, pre�o jej to nem��em da�, alebo pre�o jej to nedovol�m, tak spust� neskuto�n� rev "akokeby ju rezali". Ja ju nech�m tak, nech sa vypla�e, ale ke� je doma man�el, tak on hne� pribehne a sna�� sa ju prekri�a�. Kri�� na �u, nech prestane reva�. Ona za�ne e�te viac reva�, tak mu to zasa vysvet�ujem ja, �e nech ju nech�, nech sa vypla�e a potom nech jej vysvet�uje, �o chce. No on sa potom pozrie na m�a "krivo", pre�o ju obra�ujem a ona takto reva� nebude. Potom nejako mal� prestane reva� a za�ne ma st�ska�, lebo je jej ��to, �e takto revala. Podobne sa to opakuje, ke� sa m�me oblieka� a ideme niekam, ona si za�ne vym��a�, �e moment�lne sa jej nechce oblieka�, sna��m sa ju nejako nal�ka�, �e �arujeme a �up ru�ka do bundi�ky, ale niekedy tie� strat�m trpezlivos� a tro�ka zv��im hlas a u� je to tu zas, "rev na raty", potom ju vezmem na ruky ona sa ut�i a zasa ma st�ska s previnil�m poh�adom. Potom ja m�m vy�itky, �e asi som nemusela zvy�ova� hlas, �e som spravila niekde chybu, potom zasa mne je do pla�u, mysl�m si, �e som to mohla vyrie�i� nejako in��, ale ako? Tie� som iba �lovek a v podsate ak od nej nie�o chcem, tak jej to mus�m poveda� minim�lne 3kr�t, ona s k�udom angli�ana povie �e dobre a aj tak si rob� svoje. Tak sem tam ma to dop�li, najhor�ie je to ke� m�m dosta� men�tru�ciu, tak to fakt mi d� vtedy zabra�, aby som neza�ala na �u vrieska� a nezml�tila ju ako �ito. No a potom, napr. na druh� de� chce �s� moja dc�ra niekam alebo nie�o chce, tak sa ma na to op�ta asi takto - napr: mamka pojdeme tam a tam, ale ke� povie�, �e ideme, ja sa budem hne� oblieka� a nebudem robi� cirkus (nebudem nervozna)" To s� jej slov�, tak�e ona si to aj nejako uvedomuje, �e to nie je najlep�� sp�sob, ke� nie�o chce, st�le jej opakujem, ak nie�o op�ta bez revu, bez f�nukaniu, tak jej to d�m, ale ke� bude reva� alebo f�uka�, tak si ju nebudem v��ma�, ale st�le to skon�� tak, �e ona sprav� ten cirkus a potom ma st�ska s t�m svoj�m previnil�m poh�adom.
Porad�te mi �o s t�m, ako zvl�da� tie jej v�buchy? A ako zvl�dnu� e�te tie reakcie okolia, hlavne tie poh�ady, �e som krkav�ia mater a svoje die�a nech�m takto plaka�?
�akujem ve�mi pekne a prajem pekn� de�

RE: Je to cim dalej tym horsie [ Porad�a psychol�ga ]

Dobr� de� Adriana,
nev�hajte kontaktova� odborn�ka, ak sa V�m zd�, �e s va��m die�a�om nie je nie�o vporiadku.V�dy je lep�ie zisti� sk�r, �e sa ni� nedeje ako nesk�r pr�s� na to, �e je neskoro. Pri v�etk�ch poruch�ch plat�, �e ��m sk�r s� diagnostikovan� a ��m sk�r za�ne spr�vna lie�ba, t�m je v��ia �anca na ich n�pravu. Ve�a kr�t sa pr�ve spr�vnym pr�stupom u� v ran�ch �t�diach psychick�ho ochorenia d� predch�dza� n�sledn�m komplik�ci�m. A naopak, ak ide o z�le�itos� be�n�ho v�vinu, niekedy sa zbyto�ne tr�pime, �ijeme v strachu a na�e obavy ne�myselne pren�ame aj na na�e die�a.
T�to internetov� porad�a m� sk�r informat�vny, v�eobecn� charakter. Pokia� m�te z�ujem o konkr�tnej�ie rie�enie probl�mu, podmienky �al�ej spolupr�ce si m��eme dohodn�� cez mailov� komunik�ciu prostredn�ctvom �s�kromnej spr�vy�.
Martina

Je to cim dalej tym horsie [ Porad�a psychol�ga ]

Dobry den,

dlhsie som vahala, ci vobec napisat, myslela som si, ze si poradim aj sama. Ale zacina to byt horsie a horsie. Mam 2,3 rocneho syna, ktory cim dalej tym viac je na mna naviazany (co je v poriadku). Ale zo dna na den sledujem, ze sa sa zacina viac bat kolektivu cudzich ludi a deticiek. mozno je to prirodzeny vyvoj, ale v poslednom case mame problem niekam ist, kde je viac ludi, dostane panicky strach a zacne vystrajat.
je mi to velmi neprijemne a aj ked sa mu snazim vysvetlovat, ze mu nic nehrozi, dostane sa do stavu zachvatu a potom je uz tazko nieco riesit.
Preto by som skor volila prip. osobnu konzultaciu, ale neviem, ci je mozne Vas niekde vyhladat a navstivit.
Dakujem, Adriana

RE: bojazlivost a nastup do skolky [ Porad�a psychol�ga ]

Dobr� de�.
Ke� ��tam V� pr�beh, akoby som ��tala o svojej mlad�ej dc�rke. Hoci, t� star�ia od mali�ka by bola aj du�u zapredala, len aby mohla by� v spolo�nosti det�, in�ch �ud�, v�ade kde sa nie�o deje. Dodnes rada a bez probl�mov cestuje, spozn�va v�etko nov�. Narozdiel od tej mlad�ej, s ktorou pre��vam nie�o ve�mi podobn� ako Vy. Tu vidie� ako je ka�d� die�a jedine�n�. Preto je tak �a�k� riadi� sa v�eobecn�mi pravidlami. Individu�lny pr�stup je pr�ve to �o potrebuje aj V� chlap�ek. Je pravda, �e v��ina det� sa v �k�lke postupne adaptuje. Je pravda aj to, �e svoj�m p�soben�m toto zariadenie, teda spolo�enstvo det� a u�ite�ov, v�razne ovplyvn� spr�vanie die�a�a. Teda deti naviazan� na rodi�ov, zvyknut� na dom�ci stereotyp, sa dok�u na nepoznanie zmeni�. Die�a, ktor� doma od jedn�ho roka poobede nesp�valo, v �k�lke sp�, zje v��inu stravy, sam� sa vyp�ta na z�chod, prezle�ie... Cez nov� vz�ah s pani u�ite�kou m� �ancu vytv�ra� �al�ie nov� vz�ahy. Pre v��inu troj ro�n�ch det� je n�stup do �k�lky nov�m krokom, ktor� aj ke� sa spo�iatku jav� �a�k� (ka�d� die�a m� svoj jedine�n� sp�sob adapt�cie), postupne sa st�va pre die�a pozit�vnym a pr�nosn�m. St�le v�ak ost�va men�ie percento det�, pre ktor� je t�to zmena prive�mi n�ro�n� a vy�aduje in� pr�stup.
Ak je V� syn bojazliv� odmali�ka a za jeho strachom nieje nejak� trauma alebo in� probl�m, bude to zrejme jeho osobnostn� ladenie. Bude sk�r introvert, teda �lovek, ktor� pre��va bohat� vn�torn� �ivot, no �a�ko sa otv�ra okolit�mu svetu. Uprednost�uje okruh bl�zkych �ud�, men�ie spolo�enstvo, zn�mu stabilitu a pod. Pod�a toho si bude nesk�r vybera� priate�ov, voli� vzdelanie, ch�ada� pr�cu. A pod�a toho m��ete postupova� u� teraz pri v�bere �k�lky. Je super, �e ste ho br�vali medzi deti, to cel� situ�ciu u�ah��. Ak m�te mo�nos� n�stup do �k�lky oddiali� a c�tite, �e by to pomohlo, urobte tak. �tvorro�n� die�a na rozdiel od trojro�n�ho u� dok�e prija� zmenu aj na rozumovej �rovni. Vie teda prija� skuto�nos�, �e k�m mamka a ocko pracuj�, ono tr�vi �as v �k�lke. Nemus� v nej trpie� ale tie� si ju zrejme nebude u��va� ako deti, ktor� akosi prirodzene t��ia po spolo�nosti. Ak m�te mo�nos� , zvo�te sk�r men�iu �k�lku s rodinn�m pr�stupom. V� syn si po pr�chode do nov�ho prostredia bude h�ada� nov� istotu. Je teda dobr� ak sa bude m�c� naviaza� na pani u�ite�ku, ktor� mu tak�to vz�ah umo�n�. Tak�to deti namiesto hry s kamar�tmi, tr�via najrad�ej �as po boku (�i za p�tami) pani u�ite�ky. Z tohoto bezpe�nia pozoruj� hru ostatn�ch det�. Potrebuj� ve�mi dlh� �as, k�m sa sam� do takej hry zapoja. �asom si n�jdu jedn�ho kamar�ta. Probl�m nast�va ak kamar�t nepr�de do �k�lky, pani u�ite�ky sa vymenia, alebo nastane ak�ko�vek zmena. Treba s t�m po��ta� a komunikova� aj s ostatn�m person�lom �k�lky. Samozrejme, ak by sa V�m zdalo, �e sa �zkosti zhor�uj�, pr�padne sa objavia in� probl�my, m��ete nav�t�vi� psychol�ga. V psychoterapii m��eme pom�c� die�a�u nadobudn�� istotu, osvoji� si niektor� zru�nosti a podobne.
Je dobr�, �e pri statostlivosti o svoje die�a akceptujete jeho osobnos�. Netla��te ho do z�le�itost�, o ktor�ch predpoklad�te, �e nie s� pre neho vhodn�. Je tie� spr�vne, �e ho neizolujete. T�m by ste mu len do bud�cna len s�a�ili. Citlivo pristupujete k jeho v�chove. Postupujte tak aj �alej. N�stup do �k�lky bude ma� zmysel aj pre V�ho chlapca, no doprajte mu �as. Vyberte �k�lku, v ktorej na Va�u v�chovu ciltivo nadvia�u a umo�nia mu bez zbyto�nej traumatiz�cie �al�� pozit�vny rozvoj. Nebude to �ahk�. Ale v tom je to umenie!
Martina

bojazlivost a nastup do skolky [ Porad�a psychol�ga ]

dobry den, prosim vas o radu. V aprili mi konci rodicovska dovolenka, syn bude mat teda 3 roky a zvazujem pre neho skolku. problem je v tom, ze moj syn je od narodenia bojazlivy, boji sa deti aj dospelych, nechce s detmi komunikovat, nadviazat kontakty, hrat sa s nimi. Stale sa kruti okolo mna. Od jeho 8 mesiacov chodime pravidelne do materskeho centra, stretavame sa mamicky s detmi, ci uz von alebo v domacnostiach. snazim sa, aby mal kontakt s detmi, s ludmi, neizolujem ho, prave naopak. na druhej strane, snazim sa to robit velmi opatrne a citlivo, aby to nebral ako tlak. v lete nechcel chodit na ihriska, pieskovisko, ak tam boli deti. Na piesok, ci preliezky chcel ist len vtedy, ak tam nikto nebol. Je neisty a bojazlivy aj v novych priestoroch. Vybadala som, ze ma velmi dlhu adaptacnu dobu, napr. jedneho kamarata si oblubil az po 2 rokoch pravidelneho stretavania.A to je len jeden takyto priklad. Niektori ludia mi hovoria, ze nie je este pripraveny na skolku, ini hovoria, aby som ho dala, ze sa tam otuka. Aky je vas nazor? Mala by som ho dat v 3 rokoch, v 3,5 alebo este neskor? Doma je typicky - chlapcensky nezbedny, zivy, inak sikovny, na jeho vek ma primeranu slovnu zasobu a rozprava cisto bez detinskeho maznania. Este by som dodala, ze ma problem zvyknut si aj na nove predmety, napr. dlho a s placom si zvykal na cyklosedacku, trojkolku, ...teraz je problem so sankami. Neviem, ci mam zajst za psychologom. dakujem za radu.

RE: strach [ Porad�a psychol�ga ]

Strach u �tvorro�n�ho die�a�a m��e by� prejavom toho, �e die�a dosiahlo �al�� stupe� v�vinu. Dozrelo do obdobia, kedy v�etko citlivo vn�ma. Citlivo pre��va v�etko �o sa okolo neho deje, svoj�m pre��van�m mysl�. Je to magick� obdobie kedy si die�a v�etko vysvet�uje pomocou svojej fant�zie. Tak sa st�va, �e ne�iv� predmety vn�ma ako �iv�, neskuto�n� ako skuto�n�. K tomu aby sa die�a v tomto veku za�alo nie�oho b� sta�� celkom mal� podnet. Nevhodn� rozpr�vka alebo �oko�vek �o zazrie v telev�zii, pr�hody star��ch s�rodencov, rozhovory dospel�ch �ahko spustia fant�ziu die�a�a, ktor� v tomto obdob� nepozn� hran�c. A stra�iak je na svete. Netreba sa ho v�ak b�. Tak ako pri�iel, od�de. Die�a sa postupne s rozumov�m dozrievan�m nau�� odl�i� re�lne hrozby od nere�lnych a tie� svoj strach ovl�da�. Nateraz je dobr� jeho strach akceptova�. Uistite ho, �e v�dy ke� sa za�ne b� mu budete na bl�zku a pom��ete mu. Nenechajte ho v jeho strachu samotn�. M��ete si tie� pom�c� nie��m �o mu dod� odvahu. M��e to by� modlidbi�ka, nejak� �z�zra�n� slov��ko, ob��ben� macko, �oko�vek �omu die�a uver�, �e mu to pom��e prekona� jeho strach. Tie� si sk�ste spolu pre��ta� alebo pozrie� rozpr�vkov� pr�beh o prekonan� strachu. Pod strom�ek m��e dosta� svojho ob��ben�ho odv�neho hrdinu...
Strach die�a�a ur�ite netreba podce�ova�. M��e za n�m by� aj nejak� skuto�ne zl� sk�senos�. Tu je na mieste zisti�, �i die�a�u niekto neubl�il fyzicky, psychicky, emo�ne. �i sa netr�pi nad nie�im, �o ho naozaj ohrozuje. Ak sa nezd�ver� V�m, mo�no sa zd�ver� inej bl�zkej osobe � babke, dedovi, kamar�tovi a pod. Niekedy je dobr� po�iada� o pomoc aj �plne nezainteresovan� osobu. No a ak za�nete ma� pocit, �e ho tento strach ohrozuje, die�a zmen� svoje spr�vanie, objavia sa poruchy sp�nku alebo stravovania, bude potrebn� vyh�ada� odborn�ka.
Ver�m, �e bl�iace sa sviatky bud� dos� �arovn� na to, aby v nich dos� istoty a pohody pre svoj �ivot na�erpali aj v�etci mal� bojkovia.
Martina

strach [ Porad�a psychol�ga ]

Dobr� de�. Ja by som sa chcela poradi� ako pom�c� m�jmu 4 ro�. synovi prekona� strach. Boj� sa doma ak ostane v izbe s�m hoci som ja vo ved�aj�ej izbe. Boj� sa cudz�ch �ud�. Predt�m r�d chodil vonku alebo na n�v�tevy ale teraz nechce nikam. Ke� m� niekam �s� kam nechodievame �asto, tak sa rozpla�e, �e on tam nejde, aby sme i�li domov. Nechod� do �k�lky, m� 2 ro�. brata a aj jeho za��na stra�i� ke� s n�m nechce niekam �s�. Neviem ako mu to m�m vyhovori�, ke� sa ho op�tam �oho sa boj� neodpoved�.

RE: 17 mesacna dcera a velmi zle stravovanie [ Porad�a psychol�ga ]

Dobr� de�,
stravovanie je z�le�itos�, ktorou vedia deti poriadne potr�pi� svojich rodi�ov. P�tate sa kde rob�te chybu? Pre�o sa Va�a dc�rka nestravuje pod�a Va�ej predstavy? D�vody m��u by� r�zne, sk�sme sa teda na ne pozrie�.
Pri probl�moch so stravovan�m alebo so sp�nkom treba v�dy vyl��i� �i nejde o telesn� ochorenie. Aj probl�m s preh�tan�m k�skov jedla, v�dy ke� je Va�a dc�rka chor�, m��e ma� fyziologick� pr��inu. Tu je teda na mieste poradi� sa s pediatrom.
Spom�nate, �e aj ke� Va�a dc�rka nikdy nebola ve�k� jed�k, probl�m s jeden�m nastal pr�ve v tomto obdob�. Vo veku 1,5 roka prech�dza die�a tzv. prv�m vzdorom. Za��na si uvedomova� svoje �ja�, za��na si vymedzova� svoj priestor. Prij�manie potravy je dobrou pr�le�itos�ou ako uk�za� rodi�om, �e je tu nov� osobnos�, ktor� chce svoje z�le�itosti riadi� po svojom. ��m viac rodi�ia dbaj� o to aby die�a jedlo, t�m menej ono jes� bude. Tu odpor��am len vytrvalo vydr�a� a mo�no aj venova� jedlu menej pozornosti.
Tie� die�a zvyknut� na mixovan� stravu len pomaly prech�dza na be�n� stravu, ktor� mus� hr�z�. To m��e by� e�te viac s�a�en� v �ase ochorenia horn�ch d�chac�ch ciest, kedy sa die�a�u zle preh�ta. Ak ste teda pri prvej takejto chorobe dc�rke ust�pili a nechali ju jes� len jej ob��ben� puding, je celkom mo�n�, �e ste si ju na tak�to sp�sob �nau�ili�. Teraz ke� ochorie �ak�, �e sa bude jes� puding a len �a�ko V�m dovol� poda� jej nie�o in�. Aj v tomto pr�pade V�m neostane in�, len ju trpezlivo pre��a�. Sk��ajte postupne prid�va� jedl�, zo za�iatku sk�r ka�ovitej konzistencie. Puding z obchodu nahra�te pudingom uvaren�m doma, sk�ste jogurt, ban�n poma�kan� vidli�kou, ovocie v podobe ��avy a pod.
Probl�m v�ak m��e by� aj zlo�itej��. Odmietan�m prij�mania potravy n�m m��e die�a nie�o signalizova�. Nie�o nie je v poriadku vo vz�ahoch alebo s n�m, boj� sa, nie�o mu ch�ba, alebo m� nie�oho prive�a... Tu treba odhali� pr��inu v z�klade. Ak sa vyrie�i prim�rny probl�m, uprav� sa aj stravovanie samotn�.
Sk�ste dc�rku hravou formou zapoji� do pr�pravy jedla. Aj puding z obchodu m��ete doma vyklopi� na misku a ozdobi� drobn�mi k�skami ovocia... To m��ete robi� aj s ostatn�m jedlom. V�dy nachystajte nie�o o �om viete, �e to zje a postupne ju samu nechajte prid�va� aj to menej ob��ben�. Alebo sa zahrajte na piknik, �i re�taur�ciu...
Ak ste toto v�etko sk�sili a m�te pocit, �e to nepomohlo je tu e�te jedna mo�nos�. Samozrejme, ke� nejde o �iaden z vy�ie spomenut�ch probl�mov m��ete e�te sk�si� toto. Postavte pred dc�rku puding na ktorom trv�, na st�l v�ak dajte aj in� jedlo, na ktorom trv�te Vy, ale to jej zak�te jes�. Povedzte jej, �e m��e zjes� len puding a ni� in�. Takto to opakujte pri v�etk�ch chodoch a� k�m die�a samotn� nesiahne po druhom jedle. Tu v�ak plat�, �e to mus�te vydr�a� aj keby to trvalo nieko�ko dn�. Nepod�ahnite tlaku okolia. Ur�ite si na to vyhra�te �as ke� sa obidve dobre c�tite. Vo chv�li ke� die�a siahne po druhom jedle a za�ne jes�, nechajte ho bez koment�ra toto jedlo zjes� a �alej u� pokra�ujte v norm�lnom stravovan�.
Ak Va�a dc�rka dobre prospieva hlavne sa netr�pte. Nemus�te sa b�, �e V�m takto bude jes� do osemn�stich. E�te pr�de �as, kedy nebudete st�ha� vari�;) Teraz je d�le�it� aby ste mali vz�jomn� pohodu ako pri in�ch aktivit�ch, tak aj pri jedle.
Prajem V�m ve�a radostn�ho spolo�ne str�ven�ho �asu.
Martina